Ivan Szabó, slovenský novinář, spisovatel a malíř.
Ivan Szabó: Mikiho modrá krv
Nemám rád rozprávky so smutným koncom. Keď som voľakedy čítal Andersenovu rozprávku (dúfam, že poznáte Hansa Christiana Andersena, slávneho dánskeho rozprávkára) o cínovom vojačikovi, ktorý sa roztopil láskou, dojalo ma to. Ale teraz musím napísať rozprávku so smutným koncom, lebo aj také bývajú. Čítajte:
Po jednej strane cesty po hlohoveckým zámkom sa rozprestierala Zámocká záhrada s gaštanovou alejou. Keď prišla jeseň, gaštany sa kotúľali na chodník. Ak ste nedávali pozor, zosypali sa vám na hlavu. Ktosi navrhol, že pri prechádzke alejou treba nosiť dáždnik, ale uznáte, že je to smiešny návrh, veď dáždnik sa nosí, keď prší…
Po druhej strane cesty tiekol Váh a na jeho vlnkách sa natriasali tri vodné mlyny. Jedni tvrdili, že každý mlyn má svojho vodníka, ktorý vysedáva v noci, keď sa nemelie, na mlynskom kolese. Iní hovorili, že vodník je len jeden a každú noc vysedáva na inom mlynskom kolese. Ktovie, aká je pravda, pretože vodníka už dlho nikto nevidel.
Prašná cesta medzi Zámockou záhradou a Váhom viedla do od Bereksegu, malej dediny, ktorá sa teraz volá Šulekovo, no v čase (o ktorom píšeme) sa tak volala. Po ceste sa vliekli preťažené povozy voziace zrno do chýrnych fraštackých (hlohoveckých) mlynov. Občas zvírilo prach auto poskakujúce na hrboľatej ceste. Tutúúúút – vytrubovalo auto a každý sa rýchlo pratal sa z cesty.
Trúbenia auta sa nezľakli husi. Ťarbavo si vykračovali po ceste gágajúc medzi sebou. Keď prešli cez cestu, roztiahli krídla a po strmom svahu sa skĺzli k vode. Popri brehu si zaplávali. Potom opäť vyšli do prachu na ceste.
Jedného letného dňa však tento každodenný obraz narušila nasledovná udalosť: Zo Zámockej záhrady vyletel na cestu bicykel v sedadle s mladíkom. Oslovovali ho Miki, hoci každý vedel, že sa volá Maximilián Mário Hardegg a je grófskym synom bývajúcim v zámku na parkom. Mikiho rýchla jazda nikoho neprekvapila. Vždy tak jazdil. Nehľadel naľavo ani napravo. No teraz sa mu do cesty priplietol kŕdlik žltých húsatok. Zbadal ich. Uľútostilo sa mu žltých hýbajúcich sa hromádok. Stisol brzdu, zablokoval kolesá, no bicykel sa zotrvačnosťou rútil vpred. Ach, tá zotrvačnosť! Prehodila jazdca cez riadidlá a Miki sa kúpal v prachu cesty…
(Úvodní část příběhu, celý článek na Oko Beskyd 2018/004)
Ohlasy – Marian Tomajko
Dnes som upratoval staré fotografie a papiere a dostali sa mi do ruky aj dve fotografie Mikiho Hardegga a list od pána Mráza zo Suchej nad Parnou aj článok od pána Aderleho Z Pieštan o bratovi Maximilána, Imrichovi,ktorého pán Aderle poznal a aj Váš článok. O pánovi Peciarovi ktorého som poznal a jeho spomienky na Mikiho Hardegga ja som si písal zo švagrinou Mikiho pani grófkou Elisabeth Hardeggovu až do roku 2008 kedy zomrela vo veku 87 rokov. Mama Mikiho a aj Imricha bola Ilona /Helena rodená grófka Erdödyová. Ilona/ Helena/ bola vnučkou nášho majiteľa domínia Zlaté Moravce grófa Viliama Migazziho ,tekovského župana,predsedu Karpatského spolku turistov Dolnom Smokovci a predsedu rybárskeho spolku turistov. Zomrel 28.8.1896 / nim vymrel rod po meči /a u nás je aj pochovaný zo svojou manželkou Antóniou rod Marczibányiovou z Púchova ktorá zomrela vo veku 49 rokov bola zakladateľkou Červeného kríža v Tekovskej župe a opatrovateľkou chudobných detí a sirôt a vtedy sa aj infikovala infekčnou chorobou. Mali s manželom Viliamom šesť dcér štyri sa dožili dospelosti a aj sa vydali. Nielen Miki ale celá rodina mala blízky vzťah k ľudom a živému stvorensťvu a prírode.Mikiho poznala aj moja mama nar .1910 aj daľší Moravčania lebo často cez leto jazdil po parku na motorke. No žiaľ z parku ktorý mal vyše 20 hektárov ostalo len torzo v 1939 až 47 rokoch ho rozparceloval ,bolo v nom 10 jazierok . Na rodinu Migazzi si spomíname každý rok okolo 21. mája deň výročia smrti Antónie v mauzóleu a na Mikiho a Imricha každých 5rokov samozrejme aj na ich rodičov Jána a Ilonu a aj starých rodičov Irmu rod Migazzi a Imricha Erdödyho , Vďaka za Váš článok ktorý som objavil až dnes.
Marian Tomajko
14. 2. 2020
Náhled Ivan Szabó.
Vložil Richard Sobotka.